Prečo niektorí ľudia otvorene negatívne vystupujú proti členstvu v Únii? Podľa politológa dôvodov je viacero

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Slovensko, Európska únia
Foto: ilustračné, Getty Images
Tento článok pre vás načítala AI.

Dôvodov, prečo niektorí ľudia otvorene negatívne vystupujú proti členstvu Slovenska v Európskej únii (EÚ) je viacero. Politológ Tomáš Koziak tieto dôvody pomenoval ako vytriezvenie z populizmu, pokračujúci populizmus a hybridná vojna.

Skúsenosť s prácou v zahraničí

Zároveň ľudí, ktorí negatívne vystupujú voči EÚ zaradil medzi tých, ktorí nemajú skúsenosť s prácou v jej členských štátoch a zrejme nikdy neopustili hranice Slovenska. Tvrdí, že práve medzi tými, ktorí za pracou do členských štátov EÚ odchádzajú, nájdeme tých najväčších zástancov názoru, aby sme členským štátom EÚ ostali.

Prvým dôvodom, prečo ľudia negatívne vystupujú proti EÚ, je vytriezvenie z populizmu. „Na začiatku 90. rokov, keď sa začalo hovoriť o pristupovaní k EÚ, sme boli plní optimizmu, ktorý sa týkal toho, ako celé usporiadanie medzinárodných vzťahov bude vyzerať. Hovorili, že budeme žiť v mieri, budeme žiť už len v blahobyte. Samozrejme, politici sú radi populistami. Cesta do EÚ nebola jednoduchá, bolo potrebné splniť kritériá. Prístupnosť kritérií je daná politicko-právnymi a ekonomickými záležitosťami,“ vysvetlil.

Ilúzie optimistických ľudí

Priblížil, že Slovensko počas vstupovania do európskeho spoločenstva ešte stále v mnohom trpelo „neduhmi“ socialistickej ekonomiky. Ide o technologickú zaostalosť, ale aj pracovné návyky.

Aj keď politológ pripustil, že Slováci sú pracovití, mal skôr na mysli produktivitu práce. Miera produktivity práce je podľa Koziaka v západných vyspelých ekonomikách vyššia.

Euroskepticizmus, ktorý sa tu začal objavovať, vychádzal jednak z toho, že sa ilúzie príliš optimistických ľudí, ktorí uverili populistickým politikom, začali rozplývať, pretože spomínaný blahobyt neprišiel. Uvedomili si, že nemáme zrazu platy, ktoré majú Nemci alebo Francúzi, to ani nebolo možné,“ uviedol.

Pokračujúci populizmus

Druhým dôvodom je spomínaný pokračujúci populizmus. „Pokiaľ je v krajine zlá nálada, politici hľadajú externých vinníkov, neukazujú na seba, samozrejme. Blbá nálada môže vyplývať aj z toho, že politici nespravujú štát úplne najlepším spôsobom, ide napríklad o korupciu alebo nedokážu využiť výhody, ktoré štát má a svojím nekompetentným manažovaním prídeme o zaujímavé investície,“ vysvetlil načrtnutý dôvod.

Priblížil, že ak politici povedia, že EÚ je vinná z ekonomických problémov, ktoré na Slovensku sú, ľudia sa pri takýchto výrokoch nepýtajú na vysvetlenia, stačí im len jednoduchá odpoveď, a to pomenovanie vinníka.

Racionálne vysvetlenie neexistuje

Cieľom hybridných vojenských operácií, ktoré sú tretím dôvodom nedôvery v EÚ, je rozleptať dôveru voči európskym inštitúciám a oslabiť súdržnosť spoločenstva.

„Táto vojna je vedená jednoznačne zo strany Ruska. Objavilo sa niekoľko informácií, že Rusi platia pravicových extrémistov, aby šírili informácie, ktoré by mali práve oslabovať vnútornú súdržnosť EÚ, vzťahy k Ukrajine, dôveru v právne inštitúcie či demokraciu. Racionálne vysvetlenie, prečo by to Rusko robilo, tu jednoducho existuje,“ myslí si.

Uviedol, že nepriateľa je potrebné oslabiť a ak ho nevedia oslabiť na vojenskom poli, tak ho oslabia v jeho vnútri.

„Pokiaľ sa niekto čuduje, že čo je to za novinka, tak to teda novinka určite nie je. Bolo to tu vždy, len teraz máme prostriedky na to, aby sa to dialo oveľa intenzívnejšie, pretože máme k dispozícii sociálne siete,“ zdôvodnil Koziak.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Tomáš Koziak
Firmy a inštitúcie Európska únia